Martin Solotruk

Spojivková báseň

.občas sa celkom oplatí zavrieť dvere, znova ich otvoriť a nebrať to smrteľne vážne.
Vôbec to však nepomôže, aby sme sa vyhli prítomnosti strašiakodelných duchov.
Prebývajú v každej pukline, najmä v tých, čo považuješ vodiacu líniu, keď ti nechty
zblednú úžasom. Umývaš si ruky v umývadle plnom pokladov. Je ti to tak jasné, že
nemôžeš nepokračovať s tou zvláštnou formou triašky. Sleduješ, čo sa deje. Aj ty si
už odpadol. Raz. Bohatý na veky vekov. So zamrznutým úsmevom zimného cyklistu.
Cyklistika si v dnešných časoch získava masovú podporu, otvára prevodové
možnosti. Stojí na komunikácii. A tak limituje premávku. Vysvieti sa pomaranč. Stop.
Daj si pokoj, aj tak sa ti telocvičňa nikde neotvára. Uvoľni priestor iným spôsobom
života. Jedeniu, napríklad. Niektoré body tak uvidíš podstatnejšie. Stavce.
Ustavične dočisťujúce rovnováhu. Vysoká kopa tanierov, ktorú nesú do kuchyne na
umytie. Nie je čas zavrieť dvere, znova ich otvoriť a nebrať to smrteľne vážne?
Nehody nie sú náhody.
... sú činy, čo menia povahu vecí. Vtáci migrujúci podľa trhaného pohybu očí.
Zvládneme to. Stačí si dať čas alebo si vyjsť na prechádzku do lesa a sledovať ako
každý strom berie svoju drogu zo zeme. Navzájom sa navštevujú, prinajmenšom v
kanonickom škrípaní, a rozptyľujú tak takzvané subjektívne problémy. Akoby diery
v pančuchách. Tá vzrušujúca cesta z rozvrhnutých telesných manierizmov smeruje
k milencom, bratom a sestrám. Avšak aj toto je len otázka prístupu, každodennej
dochádzky do pôvodných zámerov periférneho videnia. Keď si ešte nespoznával
mamu, nevedel odlíšiť jej kontúry od ostatného horizontu, čo bolo najmä mlieko a
troška medu. Nasledoval nekonečný bzukot, čo nevýslovne rušil, hoci dnes už znie
viac ako motor.
Najradšej prijímam pozvania od niekoho na druhej strane hojdačky. Treba si dávať
väčší pozor ako pri práci pod žeriavom. Výhodou však je, že vzhľadom na mentálne
i duševné rozpoloženie daného partnera, si nikto nemôže pripadať vyslúchaný. To
však už sleduješ časovú trasu tiahnucu sa kriedou na chodníkoch, kôrou stromov a
protektorovanými drážkami a skončíš niekde, kde na čase a vzdialenosti až tak
nezáleží, ale rozhoduje prúdenie vody a koncentrácia. Je chladnejšia ako tvoje
očakávanie a navyše si už aj tak odhlásený zo všetkých knižníc. Bez ohľadu na ich
rozmerovosť, nemáš sa čím chváliť. A tak si tu, bezmenný, na moste zo škrípania,
kde si môžeš prebehnúť všetky možnosti života. A povedať si nie odvekému zvyku
onanie, keď záležalo najmä na utkvelej predstave a istote v ruke. To sú chvíle, keď
nám známe, bežné veci ukazujú chrbát. A nestarajú sa, či máme záujem ich kúpiť.
Ku každej hviezde na orbite je ešte jedna, ktorá k nej dopovedáva kúsok z paraboly,
ktorá nás odrazu privádza k celkom odlišným, dovtedy neznámym záverom.
Priznávaš, že myšlienka ústredného kúrenia má svoju logiku, navyše nie úplne v
rozpore s univerzálnym herným systémom. A občas veru vieš oceniť aj prístrešok.
Človek si tak lepšie uvedomí, že ako prišlo, tak odišlo.
Takmer všetka tvoja investovaná koncentrácia išla do rastúcej prosperity vetra, s
niekoľkými zrniečkami prachu, z ktorých sa každé zameriava na iné pole záujmu.
Púšťaš si šarkanov, len ako spomienku, takpovediac. A potom, ako ti prudko rastú
slnkom šírené fraktály v oku, je čoraz ťažšie sledovať obrysy ovocia, ktoré pre teba
kdesi zreje. Sú to blastrulové jaskynky nerozlišujúce medzi konvexnosťou a
konkávnosťou.
Prežil si večnosť v tomto dopravnom prúdení a nevieš nájsť ten pravý okamih pre
vystúpenie na začiatok vlastného príbehu. Zrazu ťa ovalí, nakoľko sú si každé
hodiny podobné kruhovému objazdu. Hľadajú. ale nevedia nájsť vzťažný bod. Je to
tak trochu ako hra na skrývačku, plné nasadenie o dochvíľnosť. Kedykoľvek sa
potkneš o nejakú hlúposť, rozšíri ti to zreničky. Výsledok sa dostaví v podobe príjemného
ležiakového popoludnia, keď nečakáš, že by sa malo stať čokoľvek. Príde ti
to. Nič mimoriadne, len chuchvalec pavučiny alebo cievka. Prosto záležitosti, ktoré
sa len ťažko dajú prerozprávať komukoľvek. Najmä ak ide o ľudí, s ktorými nemáš
žiaden spoločný záznam. A keby aj, každý z vás ho môže vnímať v inom svetle.
Nevadí, ešte stále je dosť mincí, ktoré rozhodcovia vyhadzujú v snahe dať rovnakú
šancu všetkým zúčastneným, čo sa už nikdy nenašli. Vzduch je nimi sýty. Aj preto je
dýchanie takou dych vyrážajúcou alchýmiou, lotériou s garantovanými nečakanými
bonusmi. Ako rozprávanie, ak prebehne bez zaváhania.
Mieru. Hľadali sme troška. Veľkorysé chvenie trúbky, čo sa vylne po vyčistení
všetkých zubov. Keď sa dopravné zápchy rozptýlia pre zvláštne účely pyžamovej
party. Uvidíš množstvo republík na každom fliačiku. Prišiel čas čosi si našetriť, ak
chceš mať aspoň nejakú záruku prežitia. Výhodné sú najmä čo najväčšie čiastky
okamihov čistého vedomia. Kúp si hadicu s vodotryskom a získaš množstvo
nečakaných cieľov, ktoré si môžeš zameniť za živé zárodky nejakej svetlej budúcnosti.
Buď sa chytia, alebo klesnú do zabudnutia. Pánboh zaplať za ten prevodný
príkaz. Odrazu ťaháš čiaru aj tam, kde by si sa nikdy predtým neodhodlal.
Pozrimeže, prináša ti to celkom nové skúsenosti, dosiaľ neznámu príchuť lásky a
načrtáva novú podobu, nečakaný plán celého výletu. Alici sa darí unikať polícii.
Dokonca si ich aj fotí, kedy chce, ako chce. Štve ma, ak niekam nedorazím na čas.
Vtedy aspoň pošlem kyticu ruží popredu.
Vojna sa skončila hromadami porozhadzovaného papiera. Poučením zostáva otázka dĺžky otvorenia okna. Ak máš priateľov, zavolaj ich dovnútra, potrebuješ v izbe
zopár chrobákov, aby ťa inšpirovali k nečakane jemným myšlienkam. Vtedy nikto
nemá odvahu sa k tebe priblížiť. Azda len mestské holuby. A tí ti nedajú ani chvíľku
na rozmyslenie, sú neskutočne hladní. Tvoje pohadzovanie plecami ich asi
neuspokojí. Môže však nasýtiť životy iných, zvýšiť spoľahlivosť vychádzkových paličiek,
ktoré nadobudli v ranom detstve ako súčasť materinskej jazykovej výbavy.
Upadol som do medzery, rozvrhnutej písacím strojom. Objavuje sa a mizne v
dokonalom súlade s mojím temporytmom. Ty a ja. Bezpečnosť medzi dvoma opakovaniami.
Mlátiči prázdnej slamy si ani nevšimnú, kam až padajú ich tiene. Je to
prázdnota tak mĺkva, že ani ryby tam neprežijú. Dni za dňom preskakujú dookola.
A jedného rána sa tvoj pohľad zastaví na chumáči prachu, ktorý sa ti povaľuje pri
posteli. Vyrazí ti dych, že tvoje najnezachytiteľnejšie myšlienky sú zrazu tak očividné
a telo je tým miestom, kde sa odohráva najhlbšie splynutie muža a ženy, kde je
možné zjednotenie všetkých zážitkov. Hladkosť pokožky ma zvádza, aby som si
našiel inú hračku. Pred sebou máš jazyk, ako svadobnú tortu, ktorú však už niekto
predtým potajme ochutnal. Zjavenie, o ktoré ti ide, nájdeš v osamelom zrniečku
soli. A ty to vieš. Žiaden div, mnohí si už všimli farbu zrelosti, čo ti vystupuje za
nechtami. Majú svoju úlohu, uchovávajú čosi z podivnej plachosti. Hlásil už niekto
cieľ, keď sa ti toľko vecí, vecičiek, hračičiek, omrviniek a telies prepodstatnilo pred
očami? Bláznivé momentum krvného obehu vstupuje do odvrátenej strany
slnovratu. Všetky brány zišli z očí. Kto by si bol tipol taký stav? Je to remíza.